Nikdy sa tam nedostaneme

Túžim byť len v náručí toho, kto ma má nekonečne rád. Miloval ma viac ako vzduch a nevedel si predstaviť, že budem pokojne spať bez toho, aby som sníval o novej vlasti, a zároveň som si predstavoval, že išiel spať na posteli nie s posteľou, ale so šarlátovými tŕňmi.

Túžil som byť len súčasťou nezmazateľných detailov múrov, ktoré sa dedia generáciami, nestrácajte nádej, neničte ju.
Boh ich neinšpiruje, aby venovali pozornosť detailom.
Neinšpiruje ich to k láskavosti.
My, dobrí, sme uväznení v srdci žltého sna, skôr šedého a vôbec bezfarebného Putujeme v hlbinách večných rúk a nedočiahneme.
Nikdy sa tam nedostaneme.

Skôr ničíme pokrivený život.
Vyhorené vlaky.
Mám len nádej.
A ja som bez nádeje Nádeje sa búria proti všetkému a my sme schopní zomrieť len v ničom.

Umierame v exode, odkiaľ niet návratu.