Dalida Ayyash hovorí o svojom zážitku v deň výbuchu v Bejrútskom prístave

Dalida Ayyash hovorí o svojom zážitku v deň výbuchu v Bejrútskom prístave 

V rozhovore pre časopis "My Lady" Dalida Ayyash, manželka Ramiho Ayyash, hovorila o svojej osobnej skúsenosti, keď vybuchol prístav v Bejrúte. A v rozhovore:

Povedz nám, kde si bol pred výbuchom?

V to ráno som ako brazílsky občan išiel na brazílske veľvyslanectvo v Bejrúte dokončiť nejaké papiere týkajúce sa získania brazílskeho občianstva mojich synov. Sobáš som zaregistroval aj na ambasáde. Keď som transakcie ukončila, vrátila som sa domov, kde som nakŕmila svojich dvoch synov a sedela som s nimi asi 4 hodiny, kým som išla do kozmetického salónu v oblasti Ashrafieh.Ako keby moje srdce cítilo, že sa niečo stane. Počul som prvý hlasný zvuk a gazdiná zakričala, že ide o výbuch. Ale myslel som si, že je to zemetrasenie a bral som to ako vtip. Urobil som dva kroky, potom som sa trochu vzdialil od okna a potom „svet vybuchol.“ Odletel som zo svojho miesta a už som nemohol chápať, čo sa stalo. A teraz mi behá mráz po chrbte, keď ti hovorím, čo sa stalo. Hneď som si spomenul na syna. A poprosil som Boha, aby ich chránil, a povedal som mu, že moji dvaja synovia, s vašou ochranou, som ti ich odovzdal a som pripravený. Len ma vezmi a chráň ich a povedz Bohu, ak je toto tá chvíľa, ktorú chceš vezmi ma, potom si ma vezmi.

Mysleli ste v tej chvíli na smrť?

V tej chvíli som videl smrť. Cítil som, že moja duša opustila moje telo, nedokážem opísať, čo som cítil a žiadne slová nedokážu opísať, čo sa stalo. Cítil som sa, akoby som už nebol na zemi, a keď som otvoril oči a videl, že som stále tam, bol som prekvapený a nechápal som, čo sa stalo. Nepamätám si, kde som spadol a ako sa to všetko stalo v priebehu niekoľkých sekúnd. Viem len to, že keď som vstal a zistil som, že všetci odvšadiaľ kričia a ja jediný som bol medzi nimi pokojný, vrátil som sa a pokojne som povedal v mene Boha, Najmilosrdnejšieho, Najmilosrdnejšieho. Potom som sa na seba pozrel a zistil som, že zo mňa kvapká veľa krvi. Bol som bosý a pozeral som sa na celú scénu predo mnou a pýtal som sa sám seba, čo mám robiť, či mám utiecť alebo zostať tam, kde som bol, a potom som si povedal, že možno je lepšie zostať tam, kde som.

Kto bol vaším záchrancom po výbuchu?

Chalani v salóne ma neopustili. Zavolal som Ramimu a jeho linka bola vypnutá, tak som zavolal mladému mužovi, ktorý u nás pracuje a ten prišiel a hneď sme išli do nemocnice. Chceli ma vziať do nemocnice v Ashrafieh, tak som kričal a požiadal ich, aby išli do nemocnice blízko mojich synov, a odmietol som zostať v Ashrafieh. A povedal som, nedajbože, že ak sa má stať niečo nové, chcem byť na ich strane.

Čo je najťažšie, čo Dalida zažila?

Vo chvíli, keď som vstúpil do nemocnice, scény obetí, krik zranených a prelievanie krvi, s vedomím, že som si nikdy v živote neurobil jediný steh na tele, ale moje rany a to, že som bol vystavený stehom, boli nič pred hrôzou toho, čoho som bol svedkom obetí výbuchu v nemocnici. Teraz mám na ruke asi 35 stehov a ľavá ruka ma bolela viac ako pravá, hlavne v oblasti lakťa, okrem toho 9 stehov v nose a 4 na chodidle. Bol som bosý a ďakoval som Bohu za to, ako ma rozbité sklo neporezalo na nohách, a doteraz neviem, ako som to prežil.

Okamžiky bolesti, ako teraz získaš Dalidu?

Moja bolesť nie je taká dôležitá, ako hrôza, ktorú som pociťovala zo svojho manžela, mojich dvoch synov, mojej mamy a mojich bratov. Tento pocit som nezažila len ja, ale tak žil celý Libanon, dokonca aj tí, ktorí neboli prítomní v srdce tohto výbuchu bolo ovplyvnené. Uľavilo sa mi, keď som videl Ramiho v nemocnici a cítil som sa bezpečne, keď bol pri mne, a on sa mi snažil na jednej strane uľaviť a na druhej strane pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú, a stále hovoril ja: "Si v poriadku", ale pozeral som sa na neho a zistil som, že Jeho oči hovoria niečo iné, a videl som jeho stratu a strach. Prvýkrát som ho videla v takomto stave, snažil sa ma upokojiť a ubezpečil, že nikomu z našich blízkych a tých, ktorí boli so mnou, sa nič nestalo. Ramiho prítomnosť bola nielen pre mňa dôležitá, ale pomohol aj lekárom v nemocnici, ktorí zašívali zranených chlapcov a držali ich za ruky, aby im uľavili.

Aké bolo stretnutie s Rami po výbuchu?

Mala som na sebe béžové nohavice, a keď videl, ako zo mňa tečie množstvo krvi a zakrýva mi šaty, veľmi sa o mňa bál a pýtal sa lekára na zdroj krvi a čo sa so mnou deje, vďaka Bohu za všetko. V nemocnici sme zostali asi 6 hodín a keď som prišla domov, zistila som, že Aram nechodí skoro spať, ako kedysi, akoby cítil, že so mnou niečo nie je v poriadku. Neplakala som ani ma nedojalo všetko, čo sa stalo, ale keď som uvidela svojho syna, rozplakala som sa.

Bolí ma, že som nebol po ich boku, keď došlo k výbuchu, a neviem, čo cítili, keď sa to stalo. Sú mladí a nevedia sa vyjadrovať, chvalabohu ich sprevádzala gazdiná a strýko, môj dom je celý zo skla, ale chvalabohu nespadol ani sa nerozbil.

Bojíš sa dnes viac ako inokedy?

Prvú noc, keď som po výbuchu v Bejrúte spal, bolo to bolestivé a mal som strach zo skla domu. Na druhý deň sa Ramy rozhodol vziať ma do horského domu, takže som už nemohol zniesť ani jedného z mojich synov sedieť pri okne a začal som rýchlo kričať, vediac, že ​​to chvíľu potrvá, kým sa dostanem von. z toho.

Bojí sa Dalida, že sa jej zdeformuje postava?

Nikdy a toto ma nikdy nenapadlo. Dodnes neviem, či môj nos potrebuje plastickú operáciu alebo nie, pretože v momente, keď ma lekár ošetril, rany boli hlboké a pamätám si, ako mi povedal: „Možno budeš neskôr potrebovať plastickú operáciu.“ bolo mi to jedno. A kto videl smrť očami, nebude mu záležať na jeho podobe.

Cítili ste strach o svoje deti?

Viac, ako si predstavujete. Keď som bol v nemocnici, povedal som Ramimu, že chcem vziať svojich dvoch synov a odísť, nechcem, aby tu zostali. Ako každá matka chcem pre svojich dvoch synov vždy to najlepšie a všetci rodičia tvrdo pracujú na budúcnosti svojich detí a ďakujem Bohu, že som to bola ja, koho výbuch zranil, keď boli doma. Nech Boh dá trpezlivosť každej matke, ktorá stratila svoje deti, a neexistujú slová, ktoré by opísali hrôzu straty. Neviem, čo povedať.

Ramy Ayach, dúfam, že Dalida prekoná tragédiu s minimálnymi škodami