čo ak

Moje texty, ktoré často začínam tým, čo by bolo keby a smútim normálny a obrovský smútok zároveň, ako keby som mu vložil ruky medzi ruky, nechal ich a odišiel bez dlane a ľutoval, že ma necháš uprostred cesta, ktorú sme spolu uctievali a ľutovali, však?

Čo ak sme manželmi tridsaťpäť alebo štyridsať rokov a možno päťdesiat, ak budeme mať šťastie, a čo ak sa ma opýtaš, vezmeš si ma šesť alebo sedemkrát a ja mlčím zakaždým a zakaždým, keď sa ma opýtaš: „Chceš? vezmi si ma"? viac a viac. Čo keby som zomrel pred tebou a ty zomrel mesiac alebo dva po mne, pretože si stratil polovicu svojej duše, ako keby ti moja smrť pričarovala tvoju smrť po mne.

Čo keby si mi povedal, že si to všetko zaslúžim? Neodpustil som ti opakovane? A nemienil som to brať ako odpustenie, lebo som polovičná duša zviazaná s tebou na večnosť. Čo ak som tvoj jediný príbeh? Čo ak sa naše duše navzájom nepoznajú? Čo ak to už všetko nevydržím!