dvojčatá duše

Muž si dokáže zvyknúť na potláčanie dlhoročného hnevu, zvyknúť si byť slepý a nič nevidieť, zvyknúť si na to, že vidí sračky a nikdy nie je znechutený.
Bola spriaznenou dušou pre niekoho, kto len prechádzal okolo. Nevnímala ho ako človeka, ktorý žije vo vyhnanstve a každý deň so sebou vracia kúsok chleba. Jej manžel ju veľmi nenávidí, nenávidí a nenávidí na nej každý detail ,dokonca aj telo,ktore k nemu chodieval kazdy vecer.Spal pri nom a ani sa o svoju vahu nestaral.na posteli.

Vôbec necítil a ona bola opätovaná smutným stavom lásky, nevedela, ako má nenávidieť, pretože jej pomery boli zvyknuté len na unavenú anjelskú lásku.
Bola na jednej nohe, pretože nedokázala porodiť maličký kúsok duše, ktorý by jedného dňa určite zbičoval.
Veľmi milovala ľaliu, orgován, levanduľu a orchideu, výnimočný bol pre ňu aj divoký klinček..
Nikdy jej nikto nechýbal, bola zvyknutá byť v osamelej galaxii pripútanej k osamelému priestoru.

Láska môže byť odporná a spriaznená duša nemôže byť blízko, duša vyhasína od svojho dvojčaťa, scvrkáva sa, až sa z nej stane prach, kde každý deň čaká na svoj tieň a on neprichádza, nechce nič konkrétne , chce to pochovať jeho rukami, aby zomreli spolu, v prachu Jedna, na jednej zemi, ona si je istá, že v nej zomierajú duše dvojičky a nikdy sa nenahnevajú.